meniny má Hedviga, zajtra Lukáš
obnova vo svete


          Drážďany, Nemecko


          Florencia severu, ako boli Drážďany prezývané, prestala existovať po noci z 13. na 14. februára 1945. Mesto bolo významným železničným uzlom a tak ani jeho neobišli spojenecké bombardéry. Počas tých dní naň zhodili viac ako 4-tisíc ton výbušnín. Obetí bolo desaťtisíce a z budov zostala hromada ruín.




          Obnova do pôvodnej podoby začala prakticky ihneď, nástup komunistického režimu vo východnom Nemecku však úsilie prekazil. Je pravda, že počas DDR boli zrekonštruované niektoré významné historické objekty (Johanneum, Stallhof, Akadémia výtvarných umení, Albertinum, Landhaus), na mieste iných však bolo vybudované parkovisko; niekde vyrástli monolitické stavby z betónových tvárnic. Hromada sutín, ktorá zostala z barokového skvostu Drážďan – barokovej katedrály Frauenkirche, bola zakonzervovaná ako pamätník pripomínajúci hrôzy vojny.


          Až po revolúcií v roku 1989 a zjednotení Nemecka – pol storočia po vojne – sa mohla obnova mesta do pôvodnej krásy rozbehnúť naplno. Najsymbolickejšie dielo tohto počinu je práve obnova Frauenkirche, ktorá sa začala v roku 1994. Keďže originálne plány z 18. storočia sa nezachovali, museli tisícky architektov, historikov a inžinierov čerpať z dobových fotografií a z dokumentácie opravy vykonanej v 20-tych rokoch 20. storočia. Dlhých 12 rokov postupne identifikovali, evidovali, reštaurovali pôvodné časti; zostrojili presný počítačový 3D model stavby. Podarilo sa použiť 43% pôvodných častí. Nejde ale o stopercentnú repliku – upravené boli podzemné priestory, kde vznikla koncertná sála. Náklady na rekonštrukciu sa vyšplhali na astronomických 182,6 milióna Euro! Časť z nich sa podarilo vyzbierať aj vďaka symbolickému odpredávaniu pôvodných nepoužiteľných kameňov, obrovskú zásluhu na zbierke má ale občianska iniciatíva Ludwiga Güttlera „Spoločnosť pre rekonštrukciu Frauenkirche“.




          Znovuvysvetenie Frauenkirche v roku 2005 dalo impulz a nádej, že sa podarí obnoviť aj ostatné časti niekdajšieho srdca mesta – najmä priľahlé námestie s názvom Neumarkt (Nový trh). „Spoločnosť pre obnovu Frauenkirche“ sa tak premenovala na „Spoločnosť pre obnovu Neumarkt“ a svojím úsilím sa snaží oživiť Drážďany dodnes. Ešte v roku 2005 bola priamo oproti katedrále zbúraná komunistická budova policajného veliteľstva, z ktorej mala Stasi dlhé roky vynikajúci dohľad nad dianím na námestí. Ustúpila celému bloku obnovených historických domov. Obdivuhodným tempom pokračujú rekonštrukcie ostatných častí námestia a priľahlých ulíc. Niekde dostávajú repliky iba historické fasády, niekde aj cenné interiéry. Vzniká tak plnohodnotná harmonická časť centra saskej metropoly.




          Na v súčasnosti prebiehajúcu obnovu domu na Rampische Strasse 29 sa ľudia skladajú vo verejnej zbierke – tak napríklad jedna zo 4150 strešných škridiel stojí 10 Euro, za 250 Euro sa podarí obnoviť jeden štvorcový meter fasády, darom 7500 Euro sa pokryjú náklady na jedno zo šiestich okien do Rampische Strasse. Donori budú zapísaný do mestských archívov, tí ktorí prispejú viac ako 500 Euro nájdu svoje meno na pamätnej tabuli osadenej na fasáde.




          Keďže rovnako zničujúci osud stretol mnoho nemeckých miest, podobné obnovy sa dejú dodnes po celej krajine. Zaujímavý je osud berlínskej „Neue Synagoge“, postavenej v rovnakom maurskom štýle ako bola naša neologická synagóga na Rybnom námestí. Jej ruiny boli z dôvodu nebezpečenstva odstránené v roku 1958, mysliac si, že obnova je už nemožná. Zostala iba časť čelnej fasády ako pamätník na zločiny Druhej svetovej vojny. Znovupostavená bola v rokoch 1988 – 1993 a dnes v nej sídli múzeum židovskej kultúry.





          Mostar, Bosna a Hercegovina


          Starobylý Mostar na juhu Bosny a Hercegoviny doplatil na občiansku vojnu z rokov 1992-1995, z ktorej vzišiel ako najzničenejšie mesto v bývalej Juhoslávii.



          V historickom centre po vojne nestála ani jedna strecha, niektoré časti stredovekého jadra boli úplne zničené. Najvýznamnejšia pamiatka mesta – kamenný Hajrudinov most z roku 1566 – nevydržal viacdňové ostreľovanie a po presne mierenej strele z chorvátskych pozícií sa zrútil na dno Neretvy.



          Na medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu prebieha proces s generálom Slobodanom Praljkom, okrem iného, aj práve pre vydanie rozkazu na zničenie Starého Mosta. Most mal obrovskú symbolickú hodnotu, pre ktorú bol zničený a pre ktorú sa ho neskôr UNESCO rozhodlo obnoviť.


          K rekonštrukcii sa mali v maximálnej možnej miere použiť pôvodné časti vylovené z rieky; pokiaľ však bolo poškodenie príliš rozsiahle, na stavbu replík sa používal rovnaký materiál vyťažený v tých istých lomoch. Samotný oblúk mosta bol potom spájaný pôvodnými technológiami. V tieni rekonštrukcie Starého mosta, bolo postupne obnovované historické jadro s veľkým počtom rôznych pamiatok, tiež pod patronátom UNESCO-a.




          Obnova Mostu spolu s priľahlými objektmi bola dokončená v roku 2004, v nasledujúcom roku ho zaradili na zoznam svetového kultúrneho dedičstva.
Podobne prebieha obnova ďalších historických centier tunajších miest (napr. Konjic).



Novinky
Anketa






© OI Obnovme Podhradie! 2010