meniny má Hedviga, zajtra Lukáš
dôvody obnovy

          Budúcnosť Podhradia, jedného z historicky najcennejších území Bratislavy, je bez pochýb najcitlivejšia otázka nášho mesta v jeho posledných desaťročiach, otázka pútajúca záujem väčšiny Bratislavčanov. To čo vyrastie na mieste, zo severu a juhu ohraničenom hradným bralom a Dunajom, zo západu a východu kúriami a starým mestom, bude určovať charakter a historickú hodnotu hlavného mesta Slovákov ešte najmenej niekoľko desaťročí. Preto je nesmierne dôležité venovať tomuto rozhodnutiu patričnú pozornosť, pripraviť pôdu na plodnú diskusiu, aby riešenie, ktoré z nej vzíde bolo odzrkadlením širokého konsenzu jeho obyvateľov.

          Z množstva argumentov hovoriacich v prospech obnovy historického Podhradia sú azda najvýraznejšie tieto:


          Podhradie ako neodmysliteľná súčasť histórie Bratislavy


          Bratislavské Podhradie bolo po stáročia neoddeliteľnou súčasťou mesta. Práve tu Kempelen vybudoval svoj vodovod na Hrad, tu dal gróf Pálffy postaviť kráľovskú zbrojnicu, tu sa nachádzala Vodná veža strážiaca brod cez rieku. Tu stál dom, kde býval Jozef Ignác Bajza, vo vinárňach pod Hradom sa črtali diela Janka Kráľa a Sándora Petöfiho. V Podhradí vznikali jedny z najstarších cechov na Slovensku a bývali lodiarske rody, ktorých lode prebrázdili rieky Európy. Tu sa usadil slávny sochár F. X. Messerschmidt a tu vznikli najkrajšie obrazy Imra Weinera-Kráľa.


          Ukážme sa byť národ kultúrny, národ vážiaci si svoju minulosť. Veď predsa miesto, kde mala každá ulica svoju bohatú históriu, významné budovy a hlavne ľudí vytvárajúcich jej neopakovateľnú atmosféru, si zaslúži napraviť chybu predošlých generácií a vdýchnuť mu pôvodného ducha pripomínajúceho históriu, na ktorú môžeme byť hrdí.


          Bratislavská veduta – Dunaj, Hrad a Podhradie


          Panoráma mesta sa stáročia zobrazovala práve z týchto miest – Dunaja, Hradu a Podhradia. Supermoderné stavby nesmú narúšať svojou architektúrou jej harmóniu historického centra. Na toto miesto sa totiž takáto architektúra nehodí ani proporčne, ani objemovo. Nedodržuje optickú mierku, návrhy pôsobiace obludne a tvrdo nepoužívajú ľudské tvaroslovie. Navyše neuplatňuje tradične používané materiály na našom území. Žiadnym spôsobom teda nekorešponduje s danou lokalitou, návrhy by mohli stáť kdekoľvek inde.


          Navrhovaná moderná architektúra nerešpektuje výnimočnosť územia pod Bratislavským hradom, narúša „logo“ mesta – niekoľko storočí zažitú vedutu Bratislavy. Jazvu na jej tvári treba preto zaceliť čo najprirodzenejšie, teda tým, čo sa vyvinulo počas stáročí.


          Podhradie a jeho „genius loc
i“


          V každom meste je to najvýznamnejšie jeho historický duch a atmosféra dýchajúca zo starobylých budov, ulíc a námestí pokrytých kamennou dlažbou, lemovaných kaviarničkami. Kľukaté uličky a malebné zákutia Podhradia, bez pochýb túto atmosféru a ducha v minulosti mali. Nie náhodou väčšina obyvateľov, ale aj návštevníkov trávi svoj voľný čas práve na takýchto miestach. Navrhnuté projekty a moderná architektúra nielenže nekorešponduje s požiadavkou rozšírenia už aj tak malého centra Bratislavy, vytvára však z tejto lokality miesto chladné, strohé, bez akéhokoľvek ducha, miesto, ktorého jedinými návštevníkmi budú obyvatelia tamojších bytov a pracovníci firiem sídliacich v tamojších kanceláriách. Navyše zámer investora vybudovať tu byty pre „najbohatších“ vzdiali toto miesto od priemerných Bratislavčanov natoľko, že s ním pravdepodobne nakoniec nebudú mať nič spoločné nech bude moderná architektúra vyzerať akokoľvek.


          Budúce Podhradie teda nemôže byť sídlom najbohatšej elity, ani sídlom úradníkov zavretých v kanceláriách biznis centier. Podhradie musí patriť obyčajným Bratislavčanom, tým ktorí sa v týchto uliciach chcú prechádzať, cítiť sa prijemne a útulne a denne vdychovať jeho jedinečnú atmosféru.


          Podhradie a jeho možnosti


          Dotknutá lokalita je priestorovo neprekonateľne limitovaná zo všetkých strán. Úsilím investora je na čo najmenšej ploche vybudovať čo najviac bytových, kancelárskych a obchodných priestorov. Už teraz sú však počas špičiek tieto cesty upchaté, automobily stojace v zápchach produkujú neúmerné množstvo škodlivých exhalátov, hluku, zvyšujú prašnosť. Megalomanská zástavba na tomto mieste ďalej zvýši externality a značné negatívne dopady automobilizmu na mestské prostredie. Niekoľkonásobne prehĺbi problémy s dopravou, za následok bude mať zníženie priechodnosti jednej z najdôležitejších dopravných tepien hlavného mesta.


          V konečnom dôsledku by teda boli aj sami ľudia, ktorí tu budú žiť, pracovať a tadiaľto prechádzať, nútení žiť v nezdravom životnom prostredí. Každé miesto má jednoducho svoju ekologickú únosnosť, preto do takéhoto úzkeho "lievika" medzi hradným bralom a Dunajom napchať takúto zástavbu je prinajmenšom nelogické.


          Podhradie a turistický ruch


          Je v záujme mesta a jeho obyvateľov, aby bolo budúce Podhradie atraktívne pre zahraničných a domácich návštevníkov. Turizmus totiž živí mnoho ľudí, predstavuje významný príjem pre mestskú kasu a štátny rozpočet. Dnešné staré mesto je síce pekné a pútavé, je však primalé a tým nie príliš atraktívne. A to najmä v konkurencii blízkych historických miest ako Viedeň, Praha či Krakov, ktoré sa navyše môžu popýšiť prívlastkom UNESCO. Vysoká návštevnosť ich historických centier jasne dokazuje, že turisti nevyhľadávajú miesta moderných štvrtí, biznis centier a nákupných stredísk, ale pôvodné autentické a historické miesta, vyznačujúce sa osobitým duchom a atmosférou. Je teda mylné domnievať sa, že Vydrica dnešných rokov bude magnetom pre turistov.


          Veď už len samotný fakt, že si Bratislavčania znovu vybudovali jednu z pochovaných štvrtí svojho mesta by kričal ďaleko za hranice Slovenska. Rozšírenie centra o historické Podhradie by teda zatraktívnilo Bratislavu pre svojich návštevníkov a tým aj podporilo rozvoj cestovného ruchu v našom meste.


          Záverom


          Už dlhé roky sa systematicky narúša atmosféra starej Bratislavy, ktorú môžeme zažiť už len zo starých fotiek. Z nášho mesta vyrastá neidentifikovateľný „paškvil“, nevhodná architektúra pôsobí rušivo sa svoje okolie a tým znehodnocuje aj to čo nám tu ešte zostáva. Miznú pamiatky aké si v ostatných mestách vážia.


          Konečná podoba Podhradia bude znamenať ešte jednu vec. Ak ustúpime vedeniu mesta a investorom vo veci Podhradia, mlčky tiež vyjadríme súhlas so všetkými kontroverznými praktikami, ktoré túto kauzu sprevádzajú. Zdá sa totiž, že vidina finančného zisku prevláda nad akýmsi citom, ktorý by bol pod hradným kopcom úplne na mieste. A to nie len na strane investorov...


Každé mesto je také veľké, aké veľké je jeho historické jadro.


zdroj: ron-del.net
Novinky
Anketa






© OI Obnovme Podhradie! 2010